Stará fara v Lamači

Objekt starej fary na Vrančovičovej ulici 58 v Bratislave-Lamači, súp. číslo 1228 na pozemku parc. C-KN č. 2 v k. ú. Lamač bol  22. 07. 2026 Pamiatkovým úradom Slovenskej republiky vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Historická hodnota

Objekt starej fary patrí medzi historické stavby Lamača (v minulosti poddanskej obce mesta Bratislava) a je významným dokladom vývoja tohto sídla, svedectvom vývoja miestnej cirkevnej správy, ako aj dôkazom fungovania patronátneho práva mesta Bratislavy nad touto farnosťou. Objekt slúžil ako administratívne a obytné centrum kresťanskej duchovnej správy v obci cca tri storočia až do výstavby novej fary, v 90-tych rokoch 20. storočia. Existencia farskej budovy v Lamači je doložená už v prvej polovici 17. storočia (v kanonickej vizitácii z roku 1634, kde sa spomína kamenná budova v zlom stave), pričom následné vizitácie dokumentujú tak existenciu, ako aj priebežné opravy objektu, čo potvrdzuje kontinuálne využívanie tohto objektu ako sídla miestnej komunity/farnosti. V kontexte širších historických udalostí je tiež pozoruhodné, že v roku 1811 bol objekt poškodený počas požiaru v obci po zásahu francúzskych vojsk, čo je skutočnosť doložená rovnako v historických prameňoch. S ohľadom na uvedené je objekt starej fary preto autentickým dokladom historických udalostí, historického vývoja miestnej cirkevnej správy ako aj dôležitou súčasťou histórie obce.

Spoločenská hodnota

Fara bola po stáročia významným miestom a súčasťou duchovného i kultúrno-spoločenského života obce Lamač. Okrem bývania farára slúžila aj ako administratívne centrum farnosti a miesto kontaktu miestnej komunity s cirkevnou správou. Ide o jeden z posledných zachovaných historických objektov pôvodnej zástavby obce Lamač, predstavujúci dôležitú súčasť historickej identity a pamäti miestnej komunity.

Architektonická hodnota

Stará fara reprezentuje typ vidieckej farskej architektúry z obdobia baroka, datovanej do 1. polovice 18. storočia. Objekt má jednoduchý obdĺžnikový pôdorys, tradičnú dvojtraktovú dispozíciu, jedno nadzemné podlažie, čiastočné podpivničenie a sedlovú strechu medzi štítovými múrmi. V interiéri sa zachovali hodnotné stavebné konštrukcie, najmä valené klenby s lunetami v dvoch miestnostiach 1. NP a v pivnici, ktoré sú typickými prvkami barokovej architektúry. Objekt si uchoval aj viaceré remeselné detaily a autentické stavebné prvky, drevené historické okná, či kovovú výplň strešného vikiera pravdepodobne z konca 18. storočia, dobové nášľapné vrstvy podláh (širšia drevená palubovka, drevené parkety – vlysky so vzorom rybej kosti na 1. NP, tehlová dlažba v podkroví). Napriek neskorším úpravám, vrátane pristavanej predsiene, si budova zachovala základnú architektonickú formu a tradičnú historickú dispozíciu.

Umelecko-remeselná hodnota

Umelecko-remeselná hodnota je prezentovaná charakteristickým dobovým stvárnením vybraných remeselných prvkov a častí stavby, ktoré sú dokladom použitia kvalitného materiálu a sú prevedené na dobrej remeselnej úrovni.

Urbanistická hodnota

Objekt fary tvorí integrálnu súčasť historického jadra Lamača a nachádza sa v bezprostrednej blízkosti farského Kostola sv. Margity Antiochijskej, postaveného v rokoch 1947-1951 na mieste staršieho kostola. Toto usporiadanie je typické pre tradičnú urbanistickú štruktúru vidieckych farských sídiel, kde fara spolu s kostolom tvorila základné centrum duchovného, kultúrneho a spoločenského života. Historické mapy a plány z 18. storočia dokladajú, že fara bola súčasťou širšieho hospodárskeho areálu, ktorý zahŕňal aj hospodárske objekty, bránu, maštale, či studňu. Aj keď sa časť týchto objektov do dnešných čias nezachovala, samotná budova fary zostáva významným prvkom historickej urbanistickej štruktúry tejto lokality.

Rozhodnutie Pamiatkového úradu Slovenskej republiky z 22. 07. 2026 [PDF, 2,2 MB]