Roman Buček

Roman Buček je bývalým popredným rýchlostným kanoistom, viacnásobným majstrom ČSSR. Od roku 2000 nechýbal ani na jediných olympijských hrách. Už dve dekády je kľúčovým človekom zabezpečujúci účasť slovenských športovcov pod piatimi kruhmi. Od roku 2018 je šéfom našej výpravy. V roku 2021 sa mu ušla pocta v podobe ocenenia Osobnosť Lamača, ktoré prebral od starostu Lukáša Baňackého počas Rozálskych hodov. Pri tej príležitosti s ním vyšieltento rozhovor v magazíne Lamačan.

*Pán Buček, dostali ste ocenenie Osobnosť Lamača na Rozálskych hodoch, ako ho vnímate?
Priznám sa, že som bol veľmi prekvapený, lebo to, čo robím, je mojim zamestnaním. Bolo to však pozitívne prekvapenie, táto pocta sa mi prijímala príjemne.

*Aký máte vzťah k Lamaču?
Lamačanom som viac ako 20 rokov, pôvodom som však zo susednej Dúbravky. Mám k tomuto teritóriu vrelý vzťah. V detstve sme chodievali často do lesa na Kačín na bicykloch, čas sme trávili aj v bunkroch nad železnicou. 

*Čo sa vám tu najviac páči?
Geografická poloha Lamača je fantastická, je tu čistý vzduch, dobrá dostupnosť do mesta, blízkosť Dunaja kde som strávil veľkú časť života. V porovnaní s inými mestskými časťami máme navrch. 

*Ako sa vyvíja?
Vnímam zmeny, ktoré sa u nás dejú od rekonštrukcie námestia, cez plánovanú nadstavbu základnej školy, aktivity v triedení odpadu. Teším sa na cyklolávku do Dúbravky. Hradní páni chcú, aby sa tu dobre žilo, aby to bolo pekné a prijateľné.

*Ste bývalý úspešný rýchlostný kanoista. Práve vo vodných športoch býva Slovensko mimoriadne úspešné, čím si to vysvetľujete?
V rýchlostnej kanoistike sme mali už od čias vojny viacerých zaslúžilých trénerov, spomeniem pána Matochu a Laca Čepčianskeho v 50-tych a 60-tych rokoch. Základ vzorov sa teda vyvíjal dlhšiu dobu, potom pribudol vodný slalom, na ktorý sme mali veľmi dobré podmienky. Významný odborník Ondrej Cibák je strojcom umelého kanálu na Váhu v Liptovskom Mikuláši, potom sa vybudoval kanál v Čunove, ktorý bol jeden čas skutočne najlepší a najnáročnejší na svete. Práve to umožnilo našim športovcom byť krok pred svetom, lebo tu mohli trénovať na tej najťažšej vode a boli konkurencieschopní. Baštou rýchlostnej kanoistiky je aj Komárno, kde sa podarilo vychovať generácie svetových pretekárov.
 Je to šport, ktorý ľudí môže sprevádzať celým životom, vychováva k vzťahu k prírode, je možné ho robiť na turistickej úrovni do vysokého veku. Organizmus tu totiž nie je taký opotrebovaný, ako v iných odvetviach, všetko závisí od šikovnosti a techniky.

*Čo vás na tejto disciplíne najviac bavilo?
Vzťah ku kanoistike som si začal budovať ešte na základnej škole, v rámci rôznych krúžkov nás to  s kamarátmi privialo aj na vodácku základňu v Karlovej Vsi. Ihneď nás to oslovilo. Lodenica bol plávajúci prebudovaný starý remorkér z roku 1912 - súčasník Titanicu. Cítili sme sa tam ako v príbehoch Toma Sawyera,   v Karloveskej zátoke sme trávili celé letá. Vzťah k prostrediu a k ľuďom sa formoval dlhé roky a stále pretrváva.

*Ste šéfom olympijskej výpravy, už dvadsať zabezpečujete účasť našich športovcov pod piatimi kruhmi. Čo všetko obnáša vaša funkcia?
Šéfom olympijskej výpravy som bol po prvýkrát na ZOH 2018 v Pchjončangu, potom na Európskych hrách v Minsku 2019.Tohtoročné OH v Tokiu boli mojou druhou olympiádou. Dovtedy som bol zástupcom vedúceho výpravy. Pozícia vedúceho bola v minulosti čestnou funkciou zo skupiny volených zástupcov. Od určitého obdobia to zabezpečuje profesionálny pracovník. V podstate robím to isté, ale v pozícii vedúceho výpravy. (smiech)
Náplň práce je široká – zabezpečenie účasti celej výpravy na podujatí, sledovanie plnenia kvalifikačných kritérií športovcov, komunikácia  s medzinárodnými federáciami, zabezpečenie prepravy. Ide o celý balík logistických úloh pričom najdôležitejšia je komunikácia s organizačným výborom. Nie je to tak, že celá výprava sa pred hrami dohodne, ide na sľub k prezidentka a odletí. Roky predtým trvá príprava, strieda sa leto a zima v dvojročných intervaloch. My sme už teraz sme 6 mesiacov pred ZOH a máme to naplno rozbehnuté, úlohy idú súbežne.

*V auguste 2021 bola olympiáda v Tokiu, ktorú tento rok sťažila pretrvávajúca prítomnosť koronavírusu. S akými prekážkami ste sa museli boriť?
Pre olympijskú výpravu sme zabezpečovali PCR testy podľa stanovených protokolov a koordinovali sme očkovanie športovcov. Jednou z nepísaných podmienok účasti totiž bolo práve očkovanie. Organizátor hier ho síce nevyžadoval, ale národné olympijské výbory intenzívne vyzýval na jeho zabezpečenie v čo najväčšej miere. Komunikácia s Ministerstvom zdravotníctva SR nebola vždy jednoduchá, no nakoniec sme to zvládli.
Dobré bolo, že sme dopredu vedeli podmienky aj opatrenia, ktoré nás v Tokiu čakajú. Organizátor vydal tri edície detailných príručiek s presným popisom opatrení, ako je nosenie rúšok, častá dezinfekcia rúk, dodržiavanie odstupu medzi osobami.   Športovci sa denne testovali, slinné vzorky sa odovzdávali do laboratória, bolo potrebné pravidelne aktualizovať špeciálne aplikácie o zdravotnom stave. Nehovoriac o tom, že obmedzenia boli také, že sa nemohlo vyjsť z olympijskej dediny. Ale keby to tak nebolo, hry by neboli také úspešné. 

*Ktorý bol pre vás najšťastnejší okamih?
Zuzka Rehák Štefečeková, ktorá vystrieľala zlatú medailu a zároveň urobila svetový rekord v trape – to bol najsilnejší a najkrajší výkon. Príjemne prekvapení sme boli zo striebornej medaily nášho naturalizovaného golfistu Roryho Sabbatiniho, potešilo aj striebro Jakuba Grigara vo vodnom slalome a samozrejme bronzová medaila štvorkajaku na záver hier.

*Kedy ste boli, naopak, smutný, keď nás medaila minula o kúsok a vedeli ste že športovec sa extra snažil?
 Keď nám tesne odišla medaila v mixtrape kde Zuzka Rehák Štefečeková s Erikom Vargom len o jediný výstrel v záverečnom rozstrele prišli o bronz. Momentov, kedy sa šťastie odklonilo od športovcov bolo viac. Nemusí to byť len boj o medailu. Treba oceniť akýkoľvek výkon, ktorým sa športovec priblíži k svojmu maximu, urobí osobný rekord – to sú veci, ktoré svedčia o tom, že sa dobre pripravoval, vyladil svoju formu, dal všetko, čo bolo v tej chvíli v ňom. Verím, že aj nemedailové pozície sú vzory pre mladých športovcov, ktorí ich vnímajú a potvrdzujú, že keď sa športu venujú naplno, oplatí sa to a môžu mať zážitok, že sa zúčastnia na olympiáde.

Roman Buček dostal v roku 2021 cenu za dosiahnuté výsledky v oblasti športu, za úspechy v rámci manažérskych pozícií  v Slovenskom olympijskom a športovom výbore a šírenie  dobrého mena Mestskej časti Bratislava-Lamač.