Územný vývoj mesta po roku 1945

Dnešné územie mesta sa tvorilo postupne spájaním osád a neskôr pričlenením priľahlých obcí k mestu. Národný výbor mesta Bratislavy v súčinnosti s národnými orgánmi na Slovensku už koncom roka 1945 riešil pripojenie okolitých obcí. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21.12.1945 bolo dňom 1.4.1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí: Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory (Karlova Ves bola pričlenená už v roku 1943).

V máji 1949 sa pre mesto utvoril Ústredný národný výbor s okresnou pôsobnosťou s trinástimi pomocnými orgánmi- obvodnými radami ( štyri vo vnútri mesta a ostatnými v okrajových častiach).
V roku 1954 na základe zákona o národných výboroch bol Ústredný národný výbor v Bratislave postavený na úroveň kraja. Vtedy vznikli aj štyri národné výbory.

Zákon číslo 65/1960 Zb. o národných výboroch mení ÚNV Bratislava na Mestský národný výbor s právomocou ONV. V tomto roku sa vytvorilo dvanásť mestských obvodov.

Rozhodujúci význam pre spoločensko-politické postavenie malo prijatie zákona o čsl. Federácii v roku 1968. Uznanie Bratislavy za hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky otvorilo pre mesto veľké perspektívy a posilnilo jeho politické a ekonomické funkcie ako hlavného mesta Slovenska. Právna úprava o hlavnom meste v SSR Bratislave je obsiahnuté v zákone Slovenskej národnej rady číslo 43/1968 Zb. Novelizáciou citovaného zákona zákonom SNR číslo 63/1971 Zb. a zákonným opatrením Predsedníctva SNR číslo 90/1971 Zb. nastalo v roku 1971 územné rozšírenie mesta o ďalších sedem obcí: Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce, Čuňovo, a mesto sa rozdelilo do štyroch územných obvodov Bratislava 1 až Bratislava 4.

Zákonom SNR číslo 127/1985 Zb. mení sa znenie zákona číslo 43/1968 Zb. o hlavnom meste SSR Bratislave. ods. 1: " Územie hlavného mesta SSR Bratislavy sa člení na mestské obvody Bratislava 1, Bratislava2, Bratislava 3, Bratislava 4 a Bratislava 5." Územie mestského obvodu Bratislava 5, v znení vyhlášky Ministerstva vnútra SSR číslo 3/1986 Zb., tvorí územie mestských častí Čuňovo, Jarovce, Rusovce a Petržalka.
Zákonom SNR číslo 377/1990 Zb. sa územie hlavného mesta SR Bratislavy člení na sedemnásť mestských častí: Staré Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov(vrátane katastrálneho územia Nivy a Trnávka), Vrakuňa, Nové Mesto(vrátane katastrálneho územia Vinohrady), Rača, Vajnory, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlova Ves, Lamač, Záhorská Bystrica, Čuňovo, Jarovce, Petržalka a Rusovce.

V zmysle paragrafu 6 citovaného zákona samosprávnymi orgánmi hlavného mesta SR sú mestské zastupiteľstvo a primátor hlavného mesta. Medzi funkcionárov samosprávy mesta patria primátor a 80 poslancov mestského zastupiteľstva, 17 starostov mestských častí a 434 poslancov miestnych zastupiteľstiev.
V zmysle paragrafu 14 odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh orgánov hlavného mesta plní Magistrát hl. mesta SR. Podľa nového územno-správneho usporiadania v zmysle zákona NR SR č. 221/1996 Z.z. a nariadenie vlády č. 258/1996 Z.z. boli vytvorené okresy:
Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV, Bratislava V.

Skôr ako začneme: nahliadnite do spracovania vašich osobných údajov

Ak navštívite stránku, ktorá zapisuje cookies, v počítači sa vám vytvorí malý textový súbor, ktorý sa uloží vo vašom prehliadači. Ak rovnakú stránku navštívite nabudúce, pripojíte sa vďaka nemu na web rýchlejšie. Náš web vám ponúkne relevantné informácie a bude sa vám pracovať jednoduchšie.

Súbory cookies používame najmä na anonymnú analýzu návštevnosti a vylepšovanie našich web stránok. Ak si nastavíte blokovanie zápisu cookies do vášho prehliadača, je možné, že web sa spomalí a niektoré jeho časti nemusia fungovať úplne korektne. Viac info k spracúvaniu cookies.