Pri príležitosti 80. výročia prvého transportu židovských žien a dievčat sme predstavili pamätník Moja vina
Bratislava 25. marca - 27. marca 1942 bol zo železničnej stanice v Lamači vypravený prvý transport 703 židovských žien a dievčat do koncentračného tábora v Osvienčime. Túto udalosť nám bude navždy pripomínať pamätník s názvom Moja vina, ktorý vznikne vo vonkajších priestoroch stanice.
Budúcu podobu pamätníka z dielne Školy úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru počas dnešného pietneho aktu odhalil starosta Mestskej časti Bratislava-Lamač Lukáš Baňacký s pozvanými hosťami.
„Je dôležité, aby táto tragická jazva na duši nášho mesta, na duši Lamača ako vtedajšej samostatnej obce, bola nezmazateľná a nezmazaná. Pamätníkom si uctíme všetky obete, ktoré prešli touto stanicou a všetky obete, ktoré doplatili na zlo, ktoré dominovalo vtedajšiemu obdobiu. Zlo nie je niečo, čo sa dá raz a navždy zničiť, zlo je stále potenciálne riziko. Len čisté konanie je účinným nástrojom preto, aby nás toto zlo neovládlo,“ povedal Lukáš Baňacký.
Podujatia sa zúčastnil aj bratislavský župan Juraj Droba, viceprimátorka Tatiana Kratochvílová, prof. Pavol Traubner, predseda Židovskej náboženskej obce Bratislava Tomáš Stern, námestník pre ľudské zdroje ŽSR Pavol Komárňanský, akademický sochár Roman Hrčka a akademický maliar Milan Pagáč zo Školy úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru, poslanci miestneho zastupiteľstva Veronika Hagovská, iniciátor myšlienky Matúš Harmaňoš a mestský poslanec Igor Polakovič.
Prof. Pavol Traubner sa narodil v roku 1941 do najhoršieho obdobia rozbiehajúce sa holokaustu. „To, že som sa nezmenil na sadzu ako 1,5 milióna židovských detí z Európy, je motivácia, že som povinný správať sa ľudsky. Pretože mi bol znovu daný život. Ja sa naozaj správam tak, aby som všetkým dokumentoval, že to čo sa stalo v minulosti, sa nesmie už nikdy opakovať. Očakával som, že už nikdy za svojho života nezažijem vojnu a vidíte, máme jednu blízko hraníc. Dnešné utekajúce mamičky s deťmi sú pre mňa analógiou môjho úteku v roku 1944 do krásnych slovenských hôr za strašných podmienok. Buďme všetci spolu v boji proti fašizmu, neofašizmu, extrémizmu. Aby sa už nikdy nestalo, že bez ohľadu na náboženskú príslušnosť, niekoho niekto bude nakladať do dobytčích vagónov,“ prihovoril sa prítomným známy neurológ, ktorý prežil holokaust.
Hostia vyjadrili sústrasť a úctu obetiam uložením symbolického kamienka na dosku na mieste, kde bude stáť pamätník.
„Ako zástupca bratislavskej židovskej komunity by som prostredníctvom dvoch hebrejských slov chcel vyjadriť to čo cítim: škojach – ďakujeme za to, čo robíte a zachor – pamätajme na to, čo sa tu stalo, aby sa to už nikdy viac nezopakovalo v žiadnej podobe,“ povedal predseda Židovskej náboženskej obce Tomáš Stern.
Pamätník Moja vina
Pamätník s názvom Moja vina, ktorý vznikne vo vonkajších priestoroch stanice je jedným z mála návrhov z radov našej „väčšinovej spoločnosti“, ktorá na tragických udalostiach nesie vinu - tak sa zrodil aj jeho názov. Návrh diela s rozmermi 5x5 metrov a päťmetrovou výškou vypracovali pedagógovia a študenti Školy umeleckého priemyslu Jozefa Vydru.
Pamätník bude v kovovom prevedení. „Hrdzavejúce“ vonkajšie oplášťovanie bude evokovať obraz surovosti, vnútorné časti zas budú presklené, ako metafora čistoty a nevinnosti. V diele sa budú spájať dve veci – nevinnosť obetí a vina nás ostatných.
Pohľad zhora bude zobrazovať Dávidovu hviezdu ako symbol židovského národa. Nájdete na ňom mená všetkých 703 žien a dievčat z prvého transportu.
Pamätník bude dominantou vonkajších priestorov železničnej stanice. Na mieste by mal vzniknúť aj malý parčík.
