Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5

Prof. PhDr. Alexander Húščava, DrSc.

     Zakladateľ a prvý vedúci študijného odboru archívnictva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

     Narodil sa v Lamači 4. januára 1906. Vo svojom rodisku chodil najskôr do obecnej školy. Potom pokračoval na Československom reálnom gymnáziu v Bratislave, kde zmaturoval 15. júna 1925. Vysokoškolské štúdium histórie zavŕšil na Filozofickej fakulte UK 28. júna 1929. V rokoch 1931 až 1933 študoval na Vatikánskej archívnej škole, ale neukončil ju. Dňa 26. júna 1936 absolvoval Archívnu školu v Prahe.
     Doktorát filozofie (PhDr.) získal 30. novembra 1929. Habilitoval sa z pomocných vied historických na FF UK v Bratislave 24. mája 1937 a venia docendi dostal 16. septembra toho istého roku. Dňa 1. júla 1939 sa stal mimoriadnym profesorom a 1. septembra 1940 napokon riadnym univerzitným profesorom. Vedeckú hodnosť doktora historických vied (DrSc.) dosiahol 1. marca 1953. V roku 1966 bol vyznamenaný Zlatou medailou UK a v roku 1969 mu bolo udelené štátne vyznamenanie – Rad práce.
     Svoju profesionálnu kariéru začínal A. Húščava ako štipendista a úradník Československého štátneho ústavu historického v Prahe. V rokoch 1931 – 1933 bol sekretárom Československého ústavu historického v Ríme. V rokoch 1933 – 1936 pracoval ako koncipista a 1936 – 1937 ako komisár archívnej a knižničnej služby v Krajinskom úrade v Bratislave. V roku 1937 nastúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. Tu v rokoch 1948 – 1949 zastával funkciu dekana a v rokoch 1950 – 1969 bol vedúcim odboru archívnictva. Na FF UK pôsobil až do svojej smrti 9. augusta 1969.
     Profesor A. Húščava vyučoval pomocné vedy historické pre historikov (1936 – 1958), proseminár pomocných vied historických (1950 – 1955), paleografiu (1950 – 1968), paleografický seminár (1950 – 1959), diplomatiku (1950 – 1955), diplomatický seminár (1950 – 1968), chronológiu (1950 – 1968), numizmatiku (1950 – 1955), sfragistiku a heraldiku (1952 – 1955), diplomový seminár (1953 – 1968) a metrológiu (1963 – 1968).
     Životu a dielu prof. A. Húščavu bol pri príležitosti jeho 60. narodenín venovaný zborník Historické štúdie XI. Bratislava, VSAV 1966, 323 s. Ďalšie údaje o ňom sú publikované najmä v časopise Slovenská archivistika – I/1, 1966, s. 121 – 122; IV/2, s. 4 – 5 a vo viacerých pravidelných správach o štúdiu archívnictva na FF UK v Bratislave. Jeho osobnosť približujú tiež heslá v Encyklopédii Slovenska II. Bratislava, Veda 1978, s. 370 a v Slovenskom biografickom slovníku II. Martin, Matica slovenská 1987, s. 446.
     Katedra archívníctva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty UK v Bratislave udeľuje každoročne od roku 2006 na jeho počesť Cenu profesora Alexandra Húčšavu za najlepšiu študentskú vedeckú odbornú prácu v odbore archívnictva a pomocných vied historických.
Tvorba
     Venoval sa najmä problematike pomocných vied historických. Najskôr to bola diplomatika, ktorej sa venoval pri hodnotení stredovekých listín z Liptova (Ján Literát a liptovské falzá). Tento materiál sa stal podkladom k štúdiu genealogických a heraldických problémov (Archív zemianskeho rodu z Okoličného). Je autorom prvej slovenskej učebnice paleografie (Dejiny a vývoj nášho písma), ktorá sa používa dodnes. Venoval sa tiež metrológii (Poľnohospodárske miery na Slovensku). Vo svojej tvorbe nezabudol ani na svoje rodisko, ktorého históriu spracoval v knihe Dejiny Lamača.
Diela (výber):
• Kolonizácia Liptova do konca XIV. storočia. (Bratislava 1930)
• Ján Literát a liptovské falzá. (Bratislava 1936)
• Archív zemianskeho rodu z Okoličného. (Bratislava 1943)
Dejiny Lamača. (Bratislava 1948, reed. 1998)
• Dejiny a vývoj nášho písma. (Bratislava 1951)
• Poľnohospodárske miery na Slovensku. (Bratislava 1972)
 


 

TV BRATISLAVA, City TV

dnes je: 17.10.2017

meniny má: Hedviga

webygroup
ÚvodÚvodná stránka