Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu Hlavné menu 4 Prechod na navigáciu Hlavné menu 5

Dejiny osady Blumenau

Dejiny osady Blumenau


V širšom okolí dnešného Lamača sa nachádzalo niekoľko dedín. Pred rokom 1241 tu bola osada neznámeho mena, ktorú zničili Tatári. Asi v polovici mája plienili Bratislavské okolie, vtedy im za obeť padla aj obec neznámeho mena. Odvtedy bola táto zem pustá.

Zmena nastala po roku 1279. V tom roku dostáva zem nazývanú "Plumnou" do daru od bratislavského išpána         ( išpán = úradník v starom Uhorsku, stál na čele župy) richtár bratislavského podhradia Jakub. V roku 1280 toto darovanie potvrdzuje samotný panovník, Ladislav Kumánsky. Aby majetky priniesli osoh, Jakub ich osádza kolonistami. Roku 1288 sa z listiny kráľa Ladislava dozvedáme, že Jakub na darovaných majetkoch založil vinohrady, mlyny a hlavne niekoľko dedín. Boli to Vydrica (dnešná Karlova Ves), Blumenau a Sellendorf.

Po smrti Ladislava IV potvrdzuje Jakubove práva roku 1291 aj Ondrej III. No neskôr kvôli neutešenej politickej situácii, si mesto Bratislava zabralo tieto majetky. Jakub dostali majetky od mesta až vtedy, keď na vlastné náklady dali postaviť dve veže v mestských hradbách (1314). Aby sa niečo podobné neopakovalo, kráľ Karol Róbert v roku 1318 a 1323 potvrdil nároky na spomenuté majetky.

V roku 1349 kráľ Ľudovít odmeňuje Jakubových synov za vernosť. Dediny odvtedy spadajú iba pod kráľovský súd a hlavne oslobodzuje ich od rozličných štátnych daní a daní bratislavskému išpánovi. To boli veľmi dobré predpoklady na rozvoj, no kvôli nemožnosti poddaných voľne sa sťahovať sa dedina nerozrastala. Roku 1358 dostala dedina od Ľudovíta ďalšie výsady. Medzi najhlavnejšie patria hlavne: kráľ si berie pod osobitnú ochranu každého kolonistu a na tri roky ho oslobodzuje od daní.

24.apríla 1360 Ľudovít dáva na večné časy Vydrici a Blumenau tie isté výsady a práva aké majú aj mešťania Bratislavy. Blumenau mal teda tie najlepšie predpoklady na rozvoj. Že sa tak nestalo snáď možno pripísať tomu, že po Jakubovej smrti sa majetok rozdelil medzi potomkov. Ich majitelia ich postupne dávali do zálohy a predávali mestu Bratislava. A tak od 25.marca 1412 je jediným majiteľom mesto. Takmer hneď, ako mesto získalo majetky, muselo ich brániť proti uhorskému palatínovi Mikulášovi Garovi, ktorému patrilo aj Devínske panstvo. Už roku 1419 je na Garu sťažnosť, že si pripojil časť majetkov k svojim. Rok nato vraj obsadil Blumenau a Sellendorf. Spory sa preťahovali a 13.augusta 1428 kráľ Žigmund nariaďuje revíziu hraníc. Ako skončilo rozhraničenie nevieme, isté je, že Gara Blumenau a Sellendorf vrátil až v roku 1436. Dovtedy spormi sužovaná dedina Blumenau prakticky zanikla. Odvtedy na jej mieste nevznikla nová osada. Dnes Blumenau pripomína len miesto zvané Pustý kostelíček. Blumenau a Sellendorf tam mali spoločný kostol, zasvätený svätej Margite.


 

TV BRATISLAVA, City TV

dnes je: 19.9.2017

meniny má: Konštantín

webygroup
ÚvodÚvodná stránka